„Iniciatíva Zjednotení za mier mi hovorí z duše.“  MICHAL KOVÁČ, prvý prezident Slovenskej republiky …

„Rád by som sa vyjadril k mierovej iniciatíve Zjednotení za mier, ktorú som prezentoval dnes aj na rannej porade. Táto iniciatíva v plnej miere obnažila realitu: že na jednej strane je tu pár ľudí, ktorí stále omieľajú tie isté názory – ktovie, či svoje – a na druhej strane je celá spoločnosť normálnych ľudí, ktorí doteraz mlčali. V týchto dňoch sme oslávili 70. výročie víťazstva nad fašizmom. Mám pocit, že tu, prostredníctvom tejto výzvy, by sme mohli smerovať k inému víťazstvu. Chcel by som veľmi oceniť, že na základoch víťazstva, ktoré nám umožnilo, že tu teraz takto sedíme a žijeme, sa medzi podporovateľmi tejto výzvy vynorili tisícky normálnych jednoduchých ľudí so svojimi životmi. Tu sa práve ponúka možnosť, že napriek hrôzam všetkých situácií, ktoré všetci zažívame, by mohlo vzklíčiť také ozajstné zjednotenie za mier, vedomie, že sme tu, obyčajní ľudia, že zrazu vidíme, koľko nás je, že to podpísal aj ten, aj tá, aj v tom meste, aj v tej dedine. Podľa mňa to dáva obrovskú silu, optimizmus a nádej pre budúcnosť. Lebo ľudí, ktorí sú za mier, za priateľské riešenie konfliktov, ktoré musí nevyhnutne prinášať každá doba, nie je málo. Paradoxne na pozadí tej hroznej situácie vo svete by práve toto mohlo vyburcovať ľudí, inak sa to už asi nedá… Je to niečo veľmi krásne. Je to veľmi dôstojná, dobre načasovaná a trefná odpoveď tým apologétom násilia, s ktorými sme boli konfrontovaní v minulých týždňoch.“ …

„Pygmejovia v džungli afrického Konga každý jeden spor riešili spevom a tancom. Takto naakumulovaná pozitívna energia kmeňom naozaj vyriešila väčšinu problémov v etniku, preto s nikým neviedli vojnu. Preto k tejto výzve pripájam pozitívny hlas aj ja. A mali by všetci, aby takéto výzvy už nemuseli byť.“ …

„V dobe, keď je naša spoločnosť v rôznych smeroch čoraz väčšmi polarizovaná, keď z politických a ideologických dôvodov dochádza k nezhodám medzi dlhoročnými priateľmi, ba dokonca i v rodinách, vznikla iniciatíva s ambíciou prekonávať čiastkové rozpory, názorové rozdielnosti a zjednocovať tisícky (možno neskôr to budú desaťtisíce, ba ešte viac…) ľudí v úsilí dosiahnuť spoločný cieľ: zabrániť vojne… Uvedomenie si toho, aké potrebné je zjednocovať sa v záujme toho, aby sa presadila správna vec, predstavuje podľa mňa najmä v časoch vypätého individualizmu nesmiernu hodnotu. Fakt, že toľkí ľudia už podporili túto výzvu v spoločenskej atmosfére, kde sa objavuje aj tendencia prispievať k eskalácii napätia a vnímať vojnu ako jedinú cestu k usporiadaniu pomerov na východe Európy, dokazuje, že pre nich všetkých je myšlienka zachovania mieru nadovšetko dôležitá.“ …

„Nikdy nezabudnem na to, čo som prežila počas bombardovania vo Vojvodine (v Srbsku) v roku 1999. Vtedy našu žírnu rovinu, ľudí a budovy na nej ničili nálety lietadiel s bombami a vždy, keď si na to pomyslím (i vo sne ich počujem!), príde mi na um výstraha umného človeka Georgesa Clemenceaua: „Ľudstvo musí s vojnami skončiť, lebo vojny skončia s ľudstvom!“ Ozaj, či kvôli niekoľkým militantným politikom a tým, čo majú z vojen zisky, sa má naša jedinečná a  krásna matka Zem zničiť? Viem, že vo svete, čo aj plnom veľkých protikladov a rozporov, žije väčšina takých mierumilovných, nekonfliktných a humánnych ľudí, ktorí si nadovšetko cenia pokoj, prácu, rodinu, lásku, priateľstvo a mierové spolunažívanie! Prešlo iba 70 rokov od poslednej svetovej vojny a my sme sa zasa v ničom nepoučili!?“ …